Pri riešení krížoviek pomáha aj poznanie autora
Tvrdí tvorca krížoviek, hádaniek a ich riešiteľ Igor Jakubček
Poznáme ich všetci. Krížovky a hádanky, ktoré sú už roky rokúce v každom časopise a vo väčšine novín. Trávime pri nich voľné chvíle, máme ich radi aj na ne nadávame... Žilinčan Igor Jakubček sa tvorbe a riešeniu krížoviek a hádaniek venuje už asi tridsať rokov. Okrem toho je členom krížovkársko-hádankárskeho krúžku Žilinci. A to je dôvod, prečo s ním Peter Bárdy urobil rozhovor.
Začneme jednoducho, lovec rakov na päť…
(smiech) Rakár.
Klopal na päť.
Ťukal.
Jurista na päť.
Sudca.
Prepáčte, ale inak by som rozhovor s človekom, ktorý sa tridsať rokov venuje riešeniu a o niečo menej tvorbe krížoviek asi nemohol začať. Ako dlho vám trvalo, kým ste sa dostali do štádia, že nepotrebujete slovník a prakticky drvivú väčšinu krížovkárskych výrazov poznáte naspamäť?
Preštudoval som množstvo encyklopédii a krížovkárskych časopisov. Za tie roky som sa mnoho naučil, ale stále sa objavujú slová a výrazy, ktoré ma prekvapia. Okrem riešenia krížoviek sa, ako ste už uviedli, venujem aj ich vymýšľaniu. Či už sú to slabikovė, švédske, striedavé, prakticky všetky druhy, ktoré poznám. Robim aj rébusy, hádanky a, samozrejme, aj populárne sudoku. Všetci zrejme poznajú číselné, ale okrem nej robím aj pismenkové, kde vychádza konkrétne slovo.
Čím to je, že si ľudia, aj mladí, stále nachádzajú cestu ku krížovkám a hlavolamom?
Cvičíme si tým pamäť a rozum, neustále spoznávame nové slová a ziskavame vedomosti z viacerých oblasti života, histórie a podobne.
V niektorých krížovkách sa mi stalo, že bolo jedno slovo viackrát. Ničím výnimočným však nie je, keď sa vo viacerých krížovkách objavuje jedno slovo. Tieto výrazy, klasické krížovkárske, už asi poznáte naspamäť.
Samozrejme, že tie, ktoré sa notoricky opakujú, už naspamäť poznám, veď za tých tridsať rokov, čo sa riešeniu krížoviek venujem, som mal dosť času a priležitostí, aby som sa ich naučil. Okrem toho v minulosti vyšiel slovnik krížovkára, z ktorého som sa veľa naučil. Opakovanie slov vo viacerých kri-žovkách však v mnohom záleží od autora. Zabudol som však povedať, že je zakázané, aby sa v jednej krížovke objavil jeden výraz viackrát. Rovnako tam nesmie byť výraz, ktorý sa objaví v tajničke.
V študentských časoch som aj ja skúšal vytvoriť svoju vlastnú krížovku a keď mi na niektorom mieste ostali tri písmená, ktoré nedávali zmysel, tak som si vymyslel skratku, aby sa tam hodili. Priznám sa, že podobný postup som si všimol aj v niektorých tzv. profi krížovkách, ktoré boli v časopisoch.
Aj to je chyba, ktorá by sa nemala stať. Skratky sa môžu používať iba tie, ktoré reálne existujú. Aj preto sa na pultoch knihkupectiev objavujú knihy špecializované na skratky jednotlivých krajin, organizácií a podobne. Novinkou sú skratky Európskej únie. V žiadnom prípade si nemôže autor pomôcť vymyslenou skratkou, ale musím uznať, že aj ja som si všimol krížovky s vymyslenými skratkami. Je to však chyba a nedostatok autora a svedčí to o jeho kvalitách. Veľkou chybou je, keď autor krížovky nedodržiava interpunkčné znamienka, teda dĺžeň, mäkčeň, bodku, alebo keď dá do krížovky viac ako päť percent cudzích výrazov a skratiek. Každý autor by si mal prečítať knihu o tom, ako sa robia križovky a hádanky. Vyvaruje sa tým množstvu nedostatkov a chýb.
To sme hovorili o tvorbe napriklad klasickej švédskej krížovky. Ako je to so sudoku?
Sudoku sa musí dať logicky vyriešiť a tak sa musí aj robiť. Musi to mať logiku, lebo aj v mnohých novinách a časopisoch sa objavujú doslova nelogické sudoku.
Čo je ťažšie, vyriešiť alebo vymyslieť krížovku?
V prípade švédskej krížovky je to zhruba rovnako náročné, ale urobiť peknú figurálnu krížovku je doslova umenie. Mnohých zaujíma aj náročnosť krížovky. To tiež nie je problém sadnúť si k encyklopédii a nachádzať ťažké výrazy a cudzie slová, ale pre bežných ľudí by sa mali robiť krížovky, ktoré dokážu vylúštiť s nejakými problémami. Cez problémy ich nenápadne vedieme k vzdelávaniu a poznaniu.
Ktoré výrazy sú mimoriadne ťažké?
Cudzojazyčné názvy riek, osobnosti a podobne, s ktorými sa nemáme možnosť v bežnom živote stretnúť. Ide zväčša o veľmi odborné výrazy. Keď ich chceme použiť v križovke, dávame si pozor, aby ich tam nebolo veľa.
Obdivujem ľudí, ktorí riešia krížovku, neurobia do nej ani čiarku a iba vpíšu tajničku. Deprimujúce pre mňa je, že je správna...
(smiech) Áno. Aj to sa dá. V prípade švédskych krížoviek netreba riešiť celú krížovku, ale môže stačiť doplniť len tajničku. Ak sledujete človeka, ktorý ju rieši doslova z hlavy, treba si uvedomiť, že môže ísť o jedinca s veľmi dobrou pamäťou, zrejme skúseného krížovkára a ak to porovnáte s kvalitami bežného človeka, ktorý krížovky lúšti len sporadicky, nemôžete mať z toho ťažkú hlavu. Výnimoční ľudia sú prakticky vo všetkých oblastiach života.
Aj vy to tak viete?
Viem.
Váš klub má dlhoročnú tradíciu a stále ste dosť aktívni. Prijímate medzi seba nových členov?
Áno. Zvyčajne sa s prípadnými novými členmi stretávame na rôznych súťažiach a keď zistíme, že sú zo Žiliny a blízkeho okolia, tak ich oslovíme, či by nechceli byť členmi nášho klubu.
Ako vyzerajú vaše krížovkárske súťaže? Sadnete si ku stolu a riešite?
Závisí to od toho, kto to organizuje. Každoročne organizujeme v Žiline jednu takúto akciu, v októbri to bol už 29. ročník Memoriálu Ľudovíta Feketeho, kde som bol jedným z autorov krížoviek. Okrem mňa boli autormi aj kolegovia z klubu Peter Paďour a Peter Samec. Ale v podstate je to tak, ako ste povedali. V súťažiach krížovkárov súťažiaci nevedia, akú krížovku budú riešiť, či hláskovú, striedavú alebo inú a rovnako je to aj s hádankami.
To si vyžaduje všeobecný prehľad v krížovkách a hádankách, ale predpokladám, že sú aj takí, ktorí sa vyslovene špecializujú na jednotlivé typy krížoviek, hádaniek...
Áno, samozrejme, máme aj špecialistov. Nie každému sadnú hádanky a tak sa im venuje len veľmi sporadicky.
Ako je to vo vašom prípade?
Mne je to vlastne jedno.
Na nedávnom žilinskom turnaji ste skončili na treťom mieste.
Áno a sme spokojní. Prišlo deväť tímov, tradične sa vo veľmi silnej zostave ukázali bratislavskí Dunajci.
Kedy sa ukazuje kvalita družstiev?
Tento rok boli tri veľmi náročné krížovky a my sme urobili dve chyby.
Čo sú dve chyby? Nedali ste dve písmená?
Nie, nedali sme dva dĺžne.
Dĺžne?
Áno. Už som spomínal, že pri tvorbe krížoviek je veľmi dôležité, aby sedeli interpunkčné znamienka a na súťažiach to musí byť ešte prísnejšie.
Stáva sa vám, že sem-tam ešte musíte prepísať písmeno, pretože slovo, ktoré ste doplnili, nie je správne?
(smiech) Ale áno, tiež som len človek. Preto riešim križovky ceruzkou, aby som chybu mohol vygumovať. Stáva sa mi to však len pri ťažších krížovkách. V prípade bežných časopisov píšem perom.
A čo keď niekde v kaviarni alebo na pive vidíte človeka, ktorý sa trápi s nejakou krížovkou?
Tak mu pomôžem, teda ak o to stojí. Niektoré časti krížoviek majú ťažšie miesta a navyše veľa zna-mená aj skúsenosť s ich riešením. Okrem toho spoznávate aj autorov a o nich viem, ako tvoria.
To myslíte vážne?
Samozrejme. Poznám ich, viem, akým štýlom tvoria, ale sú autori, ktorí prekvapia, prípadne ich ešte dobre nepoznám.
To je podobné ako pri čítaní kníh. Kto je teda váš obľúbený autor?