Preskočiť na hlavný obsah

História

Príbeh nášho krúžku sa začína s prof. Júliusom Marschalkom, jedným, z hlavných priekopníkov slovenskej krížovky. Už v roku 1927 ako krížovkársky autor viedol slovenský kútik v českom časopise Důvtip, niekoľko rokov redigoval krížovkársku rubriku v časopise Nový svet a v roku 1941 prevzal redaktorské žezlo nad novovychádzajúcim krížovkársko-hádankárskym časopisom Krížom-Krážom. V ňom na tri pokračovania uverejnil prvé Pokyny pre skladateľov krížoviek.

Po vojne sa v Žiline z jeho žiakov vytvoril silný krížovkársky dorast (Králik, Šušolík, Daník, Kiša, Bohunek, Meliš, Lovás, Urminský, Gregor a iní). Na 1. celoslovenskom zjazde krížovkárov a hádankárov v Žiline bol 20. januára 1946 prof. Marschalko zvolený za predsedu Zväzu slovenských krížovkárov a hádankárov so sídlom v Žiline. Za tajomníka zväzu bol zvolený Dr. Pivko zo Žiliny. V Žiline sídlila i redakcia časopisu Slovenská krížovka a hádanka, ktorej zodpovedným redaktorom bol práve Július Marschalko. V roku 1947 vydala redakcia prvý krížovkársky slovník od J. Marschalka pod názvom 1500 slov pre krížovkárov, v roku 1948 vyšlo jeho druhé, rozšírené vydanie - 3000 slov.

1959 | Zrodenie Jánošíka

Prvý krúžok na hornom Považí vznikol z iniciatívy Vladimíra Dunajovca a Ing. Karola Majerníka (ktorý sa stal aj prvým vedúcim) už v roku 1959 a niesol názov Jánošík. Prichýlila ho miestna organizácia PKO (Park kultúry a oddychu), ktorá sídlila v budove neologickej synagógy. Medzi zakladajúcich členov patrili Drahotín Lančarič, MUDr. Igor Platzner (je stále aktuálnym členom!), M. Švecová, M. Kemková, J. Rodan, M. Drdoš, J. Marschalko, či Ivan Pastierovič, dokopy 15 členov.

V zostave krúžku bolo možné postupom času nájsť aj mená ako Dr. Vladimír Pivko, Gabaríková, MUDr. Konrád Platzner, V. Chlebo, Ing. Čech-Klušovian, V. Šiška, Adamica, či manželia Severovci.

14. októbra 1962 bol Jánošík usporiadateľom I. celoslovenského preboru v riešení krížoviek a hádaniek jednotlivcov. Nasledujúce roky však priniesli prerušenie činnosti krúžku.

1979 | Vzkriesenie Jánošíka

V roku 1978 z iniciatívy Ľudovíta Feketeho a Eduarda Ďurčanského (vyššieho funkcionára v závode Slovena) našli lúštitelia zázemie práve pri Závodnom klube ROH Slovena. Ku krúžku sa postupne pridávali riešitelia ako Ing. Ján Sopóci, Peter Samec (dlhoročný predseda), Marta Mikitová, Ing. J. Šúlek, Ing. P. Škoda, Bernard Hazda (aktuálny člen), O. Léka, Igor Jakubček (aktuálny člen), Z. Kocúrová, P. Borčanyi, M. Jakubík a ďalší.


Podľa dobových dokumentov sa v roku 1979 uskutočnilo 26 schôdzok (t.j. dvojtýždenne) pri priemernej účasti 14 členov z celkových 52, pričom dlhodobých krúžkových bodovaných súťaží sa zúčastnilo 30 záujemcov.

Od marca 1979 začal krúžok vydávať podnikový časopis Slovenár (20 strán formátu A5), ktorý vyšiel vo svojom debutovom ročníku v 6 číslach so zhruba 1000 pravidelnými odberateľmi z celej republiky.

4. mája krúžok usporiadal 1. krížovkársky šampionát Sloveny primárne pre miestnych zamestnancov podniku. Táto tradícia videla 10 ďalších pokračovaní.

V tom istom roku bol krúžok v osobách Ľudovíta Feketeho a Eduarda Ďurčanského spolu s časopisom Lišiak aj zakladateľom Žilinských preborov, pozostávajúcich z Celoslovenského preboru krúžkov v riešení krížoviek a hádaniek štvorčlenných družstiev (dnes Majstrovstvá Slovenska družstiev) a Preboru o putovný pohár Sloveny (dnes Turnaj Žilincov). 1. ročníka októbrového víkendového podujatia sa zúčastnila temer stovka záujemcov z celej republiky a náš krúžok obsadil v premiérovej tímovej súťaži pekné 2. miesto.

Klasické prebory v 1979 sa uskutočňovali v podobnom počte ako dnes, za daný rok sa v rámci Československa (celkovo 29 turnajov) uskutočnilo 6 (+1) na Slovensku:

  • Šamionát Sloveny, Žilina (4. máj)
  • Prebor Stredoslovenského kraja + Prebor Hornej Nitry, Prievidza (26. máj)
  • Turnaj Družby - Memoriál Ľ. Nolča, Nové Mesto nad Váhom (9.-10. jún)
  • Prebor Východoslovenského kraja, Prešov (16. jún)
  • Turnaj Zemplína, Humenné (1. september)
  • Celoslovenský prebor krúžkov + Prebor o putovný pohár Sloveny, Žilina (13.-14. október)
  • Prebor Západoslovenského kraja + Turnaj Dunajcov, Bratislava (1.-2. december)
Účasť pritom bola v priemere 3-4 členovia na prebor (pre umiestnenia pozri sekciu Úspechy), ale jazdilo sa aj na susedné turnaje na Moravu (Brno, Orlová, Ostrava, Třinec, Valašské Meziříčí).

1982 | Labutia pieseň Jánošíka

Krúžok sa naďalej stretával dvojtýždenne - každý štvrtok nepárneho týždňa, avšak s trojmesačnou letnou prázdninovou pauzou. Počet členov poklesol a priemerná účasť činila 11 členov z celkového počtu 18, pričom dlhodobých krúžkových bodovaných súťaží sa zúčastnilo 16 riešiteľov.

Krúžok pokračoval aj vo vydávaní Slovenára - takisto 6 čísel ročne pri náklade 1500 ks, z čoho 1000 ks sa rozposielalo záujemcom poštou. Extra veľkú prémiovú prílohou tvorila monštrózna krížovka s motívom žilinského erbu:


Súťažný kalendár sa tiež neveľmi menil (výsledky v sekcii Úspechy):

  • Turnaj na počesť vyhlásenia Košického vládneho programu + Prebor družstiev Východoslovenského kraja, Košice (27.-28. február)
  • Prebor Stredoslovenského kraja + Prebor Hornej Nitry, Prievidza (24. apríl)
  • Šampionát Sloveny, Žilina (13. máj)
  • Turnaj Družby - Memoriál Ľ. Nolča, Nové Mestno nad Váhom (22. máj)
  • Prebor jednotlivcov Východoslovenského kraja + Prebor Zemplína, Humenné (11. september)
  • Celoslovenský prebor krúžkov + Prebor o putovný pohár Sloveny, Žilina (16.-17. október)
  • Prebor Pienin, Stará Ľubovňa (6. november)
  • Prebor Západoslovenského kraja + Turnaj Dunajcov, Bratislava (26.-28. november)

Účasť zo strany krúžku bola ešte nižšia (najviac 5, ale často len šéf Ľudovít Fekete), avšak úspechy sme dosiahli aj u bratov Čechov. V celoštátnej súťaži krúžkov Jánošík obsadil pekné 3. miesto v hádankách v kategórii B a na Beskydskom prebore v Třinci Ľ. Fekete bral 2. miesto (!) v krížovkárskej najvyššej kategórii A v konkurencii vyše 60 súťažiacich.

V roku 1981 Jánošík načal usporadúvať aj súťaže pre deti do 15 rokov zo škôl žilinského okresu, ktorých sa za celkovo 9 ročníkov zúčastnilo dokopy až niekoľkotisíc detí. Práve v roku 1982 sa počas II. ročníka zúčastnilo v 1., korešpondenčnom kole až 760 detí a mladých (!), z ktorých 40 boli odmenení vecnými cenami.  Na vyvrcholenie, teda na prezenčný turnaj 13. júna v sále ROH v Slovene, dostalo pozvánku vyše 100 úspešných riešiteľov. To sú čísla, o ktorých sa nám dnes môže len snívať.

Na žilinské turnaje (Celoslovenský prebor krúžkov a Prebor o putovný pohár Sloveny) opäť prišlo úžasných 110 záujemcov z dokopy 20 rôznych krúžkov, ale do tohoto čísla treba zarátať aj nemalý počet lúštiteľov spoza rieky Moravy (krúžky Ostraváci a Permoníci z Orlovej). Tím Jánošík ani tentoraz neobišiel naprázdno a bral bronzovú priečku.

1983 | Prerod na Slovenárov

Na všetky činnosti krúžku, vrátane organizácie preborov, vydávania časopisu či turnajové výjazdy Slovena prispievala rádovo vyše 10 000 Kčs ročne, a tak bolo úplne pochopiteľné, že z výrazu vďačnosti sa krúžok od začiatku roku 1983 premenoval na Slovenári.

Slovenári v 80-tych rokoch registrovali 30-50 členov, vrátane korešpondenčných, z ktorých 10 bolo zamestnancov Sloveny, pričom dvojtýždenne sa v týchto rokoch stretávali priemerne desiati, najviac však dvanásti členovia.

Krúžok v 1983 posledný raz vydal 6 čísel časopisu Slovenár napriek tomu, že bol Svazom českých hádankářů a křížovkářů vyhodnotený ako najlepší krúžkový spravodaj v celom Československu.

Pokračoval Šampionát Sloveny v švédskych krížovkách (de facto majstrovstvá okresu s účasťou okolo 40-50 riešiteľov) a v tradičnom termíne uprostred októbra sa aj naďalej uskutočňovali Celoslovenský prebor krúžkov spolu s Preborom o putovný pohár Sloveny, kam tradične zavítalo okolo 100 účastníkov.

Za mikrofónom neskorší predseda Peter Samec (1987)

Rovnako sa darilo aj dvojkolovej súťaži detí škôl žilinského okresu do 15 rokov s účasťou 500-1000 detí z okolo 30 škôl v 1. korešpondenčnom kole a stovkou najúspešnejších lúštiteľov v prezenčnom kole druhom v Slovene a v roku 1984 pribudla aj riešiteľská súťaž mládežníckych družstiev škôl žilinského okresu za priemernej účasti 15 škôl.

Po roku 1987, kedy pri tragickej autonehode zahynul náš vedúci a organizátor Ľudovít Fekete, opraty prevzal úspešný riešiteľ aj tvorca Peter Samec (*1948 - ✝2021), ktorý sa medzi slovenskými účastníkmi dostal na čelo v historickej tabuľke Českej krížovkárskej ligy.

1993 | Životaschopní Žilinci

Od 1. januára 1993 sa krúžok, podobne ako štát, osamostatnil od svojho niekdajšieho sponzora a nesie názov Žilinci, nakoľko pôvodný patrón (Slovena) ukončil spoluprácu. Súbežne so Žilincami sa v 90-tych rokoch 20. storočia objavil v Žiline nový krúžok Depárik pri Rušňovom depe (Ernest Bellovič, Marián Hikker, p. Slávik z Rajca, Ernest Taraba), ktorý sústredil okolo seba záujemcov z radov železničiarov; vydržal však len krátku dobu.

Roky na prelome storočí boli bez zveličovania bojom o prežitie. Počet pravidelných členov sa scvrkol na 5 a krúžok nemal priestory na stretávanie, čo sa riešilo ad hoc, od krčiem až po kancelárie, pričom vďaka patrí členom Igorovi Platznerovi a Erichovi Dresslerovi. Chvíľu sa nízky záujem a priestorové problémy riešili aj družbou s krúžkom Turiec z Martina a striedavo sme sa stretávali raz v Žiline a raz v Martine.        

Medzi opory krúžku sa v tom čase radil aj skúsený autor a riešiteľ Ing. Igor Jakubček. V novom miléniu sa pripája talentovaný Jaroslav Jablonský, ktorý v krátkom čase na súťažiach poráža aj tých najlepších.

V roku 2005 po Petrovi Samcovi prebral žezlo súčasný šéf Ing. Peter Paďour a krúžok sa začal rozrastať najmä po akvizícii súčasného podpredsedu pre nábor Miroslava Gomolu. Medzi nových členov sa radí aj Peter Šugár, Jozef Kaprál, Janka Trangelová, Tomáš Tkáč, Vlado Jendryščík či Marián Blaženiak a spomedzi staronových sa vrátil k praktizovaniu lúštenia aj Bernard Hazda. Tým začali byť provizórne priestory nevyhovujúce a krúžok sa od 2020 udomácnil v Makovického dome.